ÚZEMIE MESTSKÝCH LESOV

Rozsah a členenie

Rozloha územia

Mestské lesy Kremnica, s. r. o. hospodária na lesnom majetku mesta Kremnica. Jeho výmera je 9 600 ha lesnej pôdy.

Poloha územia a výškové pomery

Územie Mestských lesov sa nachádza v severozápadnej časti Kremnického pohoria a v južnej časti Turčianskej kotliny. Východnú hranicu tvorí hlavný hrebeň Kremnického pohoria až po horský prechod Šturec, na západe siahajú po obec Dubové.

Z hľadiska vertikálneho členenia ležia lesy Mestských lesov od približne 500 m n. m. (Dubové, Rovná Hora) až po 1 318 m n. m. (Flochovský chrbát).

Drevinové zloženie

Zastúpenie ihličnatých a listnatých drevín v lesoch mesta Kremnica k 1. 1. 2010:

Plošné zastúpenie drevín lesov mesta Kremnica k 1. 1. 2010:

Kategórie lesa

Chránené územia

Svrčinník

Svrčinník je prírodná rezervácia o výmere 2 224 900 m², z toho v správe Mestských lesov Kremnica, s. r. o. je 1 072 800 m². Za prírodnú rezerváciu bol vyhlásený v roku 2001. Predmetom ochrany je zachovaný komplex klimaxových lesných spoločenstiev bukových a smrekových lesov v montánnom stupni s prirodzeným druhovým zložením a typickou prirodzenou štruktúrou, miestami až pralesného charakteru na ktoré sú viazané mnohé chránené a ohrozené druhy fauny.

Kremnický Štós

Kremnický Štós je prírodná rezervácia o výmere 187 700 m² vyhlásená v roku 1953. Predmetom ochrany je územie, slúžiace na štúdium štruktúr vulkanického reliéfu a rozpadu sopečných hornín. Cenné sú sukcesné štádiá machorastov a lišajníkov na skalnom substráte.

Náučný chodník

Zelená Cesta

Turisticko-náučný chodník ZELENÁ CESTA vznikol v roku 1990 a obnovený bol v roku 2009 na podnet mesta Kremnica a Mestských lesov Kremnica, s. r. o.

Východiskom je parčík v meste, odkiaľ sa pokračuje asi jeden kilometer smerom na Skalku, kde začína prvou zastávkou – „Vejmutovkový porast“.

Dĺžka Náučného chodníka je 8,9 km, má 8 zastávok, čas prechodu je 4 hod. Terén je stredne náročný až náročný, vzhľadom na 350 m prevýšenie a dĺžku trasy. Chodník má veľký a malý okruh, malý končí na Vajanke, veľký pokračuje na Kremnický štós.

Zastávky:

1) Vejmutovkový porast – je jedným z najstarších porastov na Slovensku so súvislým zastúpením tejto introdukovanej dreviny. Vek sa odhaduje na 90 – 100 rokov.

2) Bujačia lúka – prírodná rezervácia s výskytom šafránu Heuffelovho, vyhlásená v roku 1986, s rozlohou 2,02 ha.

3) Prvý grantík – zastávka s ukážkou rozmanitosti druhov živočíchov.

4) Druhý grantík – v minulosti intenzívne využívané a menené okolie. Körmendyho jaskyňa vznikla umelo pri ťažbe andezitu, ktorý ťažili talianski tunelári pri stavbe železnice v rokoch 1869 – 1872.

5) Vajanka – história lesníctva na Slovensku a v Kremnici. Tu končí malý okruh prechodom na železničnú stanicu sa dá prejsť na východisko NCH alebo pokračovať dlhšou trasou až na Kremnický štós.

6) Alžbetina skala – pamätná tabuľa osadená na skale v roku 1898 z príležitosti tragickej smrti cisárovnej Alžbety.

7) Kremnický štós – prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1953, s rozlohou 18,77 ha. Vyskytujú sa tu viaceré chránené druhy rastlín a živočíchov.

8) Vyhliadka – je zastávka, kde je najkrajší výhľad na mesto Kremnica a vrcholy, ktoré ju obklopujú. Ukážka zaujímavých skalných útvarov.

Kaskády

Protipovodňové opatrenia – rekonštrukcia prehrádzok v Krahuľskej doline

Stavba „Protipovodňové opatrenia – Rekonštrukcia prehrádzok v Krahuľskej doline“ bola skolaudovaná a odovzdaná do užívania v roku 2017 pri príležitosti 25. výročia vzniku Mestských lesov Kremnica, s. r. o. Pôvodné protipovodňové prehrádzky „Kaskády“ boli postavené v rokoch 1938 – 40 ako súčasť regulácie potoka v Kremnici. Mali zabrániť prenikaniu splavenín do mesta. Rozhodnutiu postaviť ich predchádzali povodne po silných prietržiach mračien v roku 1935, ktoré napáchali v meste škody. Až v roku 2014 sa mesto rozhodlo prostredníctvom Mestských lesov Kremnica, s. r. o. pristúpiť ku komplexnej rekonštrukcii už nefungujúcich prehrádzok. Cieľom bolo zabezpečiť protipovodňovú funkciu a zároveň turisticky zatraktívniť lokalitu, ktorá spája Kremnicu s Krahuľami.

Povodeň v Kremnici, dňa 31. 7. 2016

V priebehu hodiny padlo 72 mm zrážok a celkový úhrn za 24 hod. bol 122 mm. V ten deň došlo k podmytiu hlavnej cesty Kremnické Bane – Kremnica (I/65) prívalovou vodou zo silných dažďov. Dá sa očakávať, že podobných situácií bude v budúcnosti viac. Opodstatnenosť rekonštrukcie „Kaskád“ sa ukázalo ako nutné protipovodňové opatrenie.

Turistická rozhľadňa Krahulský vrch

Rozhľadňa bola vybudovaná pri príležitosti 20. výročia obnovenia vlastníckych práv mesta Kremnica k svojmu historickému lesnému majetku a samostatného hospodárenia s týmto majetkom v kokoch 1992-2012. Verejnosti bola daná do užívania v septembri 2013. Drevená konštrukcia je vysoká 13,5 m, vyhliadková plošina je vo výške 9 m.

Z hornej vyhliadkovej plošiny dovidíte až na Štiavnické vrchy, Žiarsku kotlinu, Kunešovskú hornatinu, Vtáčnik, Žiar, Turčiansku kotlinu, Malú Fatru, Kremnické vrchy i okolité obce.

Z Kremnice sa k rozhľadni dostanente asi za 1 hodinu po značkovanom turistickom chodníku zo Zámockého námestia cez Grobňu-záhradky. Ešte kratšia cesta k rozhľadni vedie z obce Krehule (neďaleko geografického stredu Európy). Od kostola je to len 30 minút.

Historický nápis pod „Kesselom“

Nápis vznikol v roku 1751, po čase sa však naň zabudlo a zarástol machom. K jeho znovuobjaveniu došlo koncom 20. storočia. Nápis poznal už „Frico báči“, teda Bedrich Gayer (1908 – 2000), baník a slávny kremnický historik – naturista. Zhruba v roku 1993 narazil na nápis pri potulkách po horách známy kremnický rytec Štefan Grosch (nar. 1923), ktorý ho očistil od machového porastu. Zároveň v roku 2002 v spolupráci s kremnickým múzeom vznikla fotodokumentácia latinského textu nápisu. Pôvodne sa na základe dešifrovaného slova Franciscum a letopočtu 1751 predpokladalo, že ide o text pripomínajúci návštevu cisára Františka Lotrinského v Kremnici v roku 1751.

Nápis je, žiaľ, málo čitateľný (zvetraný), preto dekódovanie jeho významu napokon trvalo zhruba pätnásť rokov. V rokoch 2002, 2003, 2016 a 2017 sa lúšteniu textu venoval historik kremnického múzea Daniel Haas Kianička. Najskôr sa mu podarilo dešifrovať časť textu, v ktorej sa spomína Franz Thurman (Franciscus Thurmann), komorský polesný (doložený aj v dokumentoch Štátneho archívu v Kremnici). Neskôr prečítal posledný riadok, ktorý hovorí o výsadbe sadeníc (plantarum). Napokon rozlúštil aj zvyšok textu (predposledný riadok), v ktorom sa konkretizuje, že išlo o výsadbu dubov (qvercus) s udaním rozlohy, na ktorej sa tak stalo (ulna XIIII).

Pre banské, hutnícke a minciarske prevádzky v Kremnici bolo potrebné veľké množstvo dreva. To sa získavalo z miestnych i vzdialenejších lesov. Pôvodne sa ťažilo devastačným spôsobom, neskôr, najmä od 18. storočia, sa lesy začali pravidelne obnovovať a vysádzali sa aj rôzne nové odolnejšie a kvalitnejšie druhy stromov.

Pamiatkou na obnovu lesného porastu je aj nápis pod „Kesslom“. Hovorí sa v ňom, že na tomto mieste bolo v roku 1751 vysadených 14 štvorcových siah (niečo cez 700 m²) sadeníc vzrastlých dubov. Udialo sa tak pod vedením kremnického cisársko-kráľovského komorského polesného Franza (Jacoba) Thurmana (kaiser-licher und käniglicher Majestät bey der Cammer allhier bestellter Waldbereiter – jeho oficiálny titul uvádzaný v archívnych prameňoch), ktorý sa na tomto poste spomína v písomných prameňoch v roku 1747 i v roku 1751. Mimochodom, v roku 1751 prebiehala v okolí nápisu pomerne čulá pracovná činnosť. Popri novej výsadbe je tu vtedy doložená aj výstavba novej cesty. V protokole kremnického Lesného úradu (Slovenský banský archív Banská Štiavnica) sa o jej polohe hovorí, že sa nachádzala v lesoch kremnickej Zvolenskej doliny (Sohlergründter Waldung) oproti vrchu označenému ako Mittern Rigl, čo je presne priestor dnešných Kaskád medzi vrchmi Kessel a Grošova Iúka. Na to, aby bolo možné po tejto novej ceste vyťahovať hore smerom na Krahule drevo aj v zime, odsúhlasil úrad v septembri roku 1751 zakúpenie 500 siah palivového dreva v celkovej hodnote 20 zlatých.

Dubový porast, ktorý bol pod „Kesslom“ vysadený v roku 1751, bol v priebehu 19. storočia vyťažený a spracovaný na drevnú hmotu, resp. drevené uhlie. Súčasný les bol vysadený na začiatku 20. storočia (okolo roku 1905). Vďaka textu nápisu sme informovaní o skutočnosti, že v polovici 18. storočia bol na tomto mieste vysadený porast dubov. Informácia je to veľmi hodnotná, pretože v archívnych prameňoch niet o nej zmienky.

Zápis z roku 1751

Fotografia z roku 2002

Daniel Haas Kianička

Nápis – originálny text v latinčine:

Pro Me(-)moria Tenere
(cum) hoc D(omin)u(m) Franciscum Th
urmann s(acrae) c(esareae) a(c) R(egiae) Ma(ies)t(a)tis sylva
rum obeqvitatorem assertum
Laetas Qvercus ulna XIIII
plantarum Anno D(omini) 1751

Preklad do slovenčiny:

Na pamiatku toho, že
na tomto mieste bolo pod vedením Franza
Thurmana, ustanoveného cisársko-kráľovského
polesného vysadených
štrnásť štvorcových siah sadeníc
vzrastlých dubov. Roku Pána 1751.

Pod Jarabicou

Inšpiráciou vzniku prímestskej náučno-oddychovej zóny Pod Jarabicou boli náučné chodníky Po stopách baníckej činnosti autora Ing. Olivera Finku.

Naším cieľom je umožniť návštevníkom vnímať potenciál tejto lokality v širších súvislostiach. Dnes je okolie Kremnice atraktívne z viacerých pohľadov – kultúrneho, krajinárskeho či lesníckeho. Iste každý, kto sem zavíta, nájde si na tomto kúsku krajiny niečo „svoje“. Bude zdieľať ten istý priestor ako baníci pred stáročiami, len v dobe, keď už ťažba zlata ustala.

Mapa a Trasy náučných chodníkov

Náučný chodník Kalvária – Šturec
Náučný chodník na Salaš Revolta
Náučný chodník na Staré Piargy
Náučný chodník na Jarabicu

Náučno-oddychová zóna Pod Jarabicou

Premena krajiny ľudskou činnosťou sa zastavila a znovu – spontánne alebo úsilím človeka – sa vracia do stavu pred objavením zlata. Je to zrejmé na fotografiách z 1. polovice 20. storočia, kde ešte vidno štôlne, haldy a iné stopy ľudskej činnosti, ktorá menila okolitý terén. Vtedy neexistovali žiadne „enviro-obmedzenia“ či citlivejšie prístupy. Boli časy, keď prírodu bolo treba dobývať, aby vydala svoje poklady, na udržateľnosť tejto činnosti sa nehľadelo.

Dnes je územie Pod Jarabicou ekologicky stabilnejšie a cieľavedomým zalesňovaním alebo sukcesiou – prirodzeným návratom lesa – sa opäť stáva domovom živočíšnych druhov, ktoré tu dlho chýbali. Návštevníci s dušou objaviteľov iste dokážu v teréne identifikovať stopy po baníkoch – štôlňu, pingu, haldu…

Aj popri bádaní tu možno stretnúť lesnú zver, pozorovať vtáctvo, potešiť zrak pasúcimi sa ovečkami, na salaši Revolta posilniť telo a na Kalvárii ducha. Možno sa len tak túlať krajinou alebo zájsť ku včelínu, kde usilovné robotnice produkujú vzácny Kremnický med. A pravdaže, tiež navštíviť banské múzeum.

Kremnica ako mesto je listinne doložená od roku 1328, no je takmer isté, že banícka činnosť tu prekvitala už dávno predtým. Záujem našich predkov o zlato bol taký veľký, že ich priviedol až do neznámych a odľahlých končín dnešného kremnického rudného poľa. Indikátorom výskytu zlata boli potoky a rieky; jedine proti ich prúdu bolo možné dostať sa k jeho primárnym zdrojom. Spočiatku mali hľadači – prospektori pri získavaní tohto kovu k dispozícii len primitívne nástroje a zdedené skúsenosti. Praktické zručnosti a skúsenosti získané pri ryžovaní náplav v potoku sa mohli uplatniť aj na oxidačných závaloch žilných štruktúr. Asi najpriaznivejšie podmienky boli v oblasti dnešného Prepadliska pod Šturcom, kde bola obnažená žilná štruktúra porušená tektonickými pochodmi a pôsobením poveternostných podmienok rozdrobená tak, že sa z nej uvoľnil minerál zlata (elektrum). Bolo to teda miesto, kde mohli začať prví hľadači získavať zlato aj primitívnymi spôsobmi, najmä ryžovaním, lebo na severnom okraji prepadliska tečie potôčik – zdroj potrebnej vody. Dôkazy, podporujúce úvahy o mieste, kde sa začínalo s ťažbou, sú zaznamenané napríklad v listine z roku 1385, v ktorej sa píše o baniach Lapser (z latinčiny prepadnutie, spadnutie, nemecky der Sturz), ku ktorým bolo potrebné raziť odvodňovaciu štôlňu už v značnej hĺbke. Podporným argumentom je aj banské drevo nájdené v Šturci v hĺbke okolo 70 m pod povrchom, ktorého vek bol určený na 950 ± 50 rokov. Toto všetko svedčí o tom, že história baníctva v Kremnici je aspoň tisícročná. Práve tieto miesta dávnej histórie, nachádzajúce sa v katastrálnych územiach mesta Kremnica a obce Kremnické bane chceme na našich náučných chodníkoch Pod Jarabicou ukázať návštevníkom Kremnice.

Tradície výletov do prírody v kremnických dejinách

Výlety a vychádzky do okolia Kremnice majú stáročnú tradíciu. Už v roku 1537 sa v Kremnickom mestskom práve píše, že obyvatelia mesta majú navštevovať riadne bohoslužby a nie chodiť kade-tade na Vogelhübel (Vtáčí vrch severne od mesta za Revoltou), či iné miesta. V edícii práva z roku 1581 sa opäť hovorí o výletoch na Vogelhübel, ako aj o prechádzkach po meste a okolitých lúkach. V 18. storočí mešťania chodievali na vychádzky napríklad na Rembíz (smer želzničná stanica). Obľúbeným cieľom ich výletov tam okrem iného bola Rothovská záhrada, kde sa hodovalo a hrali hry. Spisovateľ Ján Kollár, ktorý študoval v Kremnici v rokoch 1806 – 1808, často podnikal výlety do okolia mesta, či už na Kalváriu, Kremnické Bane, alebo tzv. Kiliánov stôl (Jarabica). Vo svojich spomienkach opisuje aj vrch medzi Kalváriou a Kremnickými Baňami smerom na Kunešov. Zrejme išlo tiež o Jarabicu, či po starom Folhýn. V 19. storočí sa v meste začala rozvíjať turistika a organizovali sa výlety do Zvolenskej doliny a ďalej smerom na Skalku.

K vrchu Jarabica sa viaže aj jedna historická povesť. Podľa nej raz jeden baník prechádzal do práce cez tento vrch a našiel na ňom plápolať ohník. Vybral z neho uhlík a vložil si ho do fajky. Pri jej čistení na svoje veľké prekvapenie zistil, že sa uhlík premenil na kus zlata. Keď sa však chcel na ceste domov znovu zastaviť pri zázračnom ohni, nepodarilo sa mu ho viac nájsť.

Trasy náučných chodníkov

Náučný chodník Kalvária – Šturec 

Dĺžka 4 070 m, prevýšenie 147 m,
min. výška 655 m n. m., max. výška 802 m n. m.
Trasa stredne náročná, čas 1 hod.

Smer a priebeh trasy so zastaveniami:
⤏ P1 – záchytné parkovisko: nad šachtou Ludovika (cca 655 m n. m.)
⤏ Vodozádržné jazierka nad Kalváriou (710 m n. m.)
⤏ Kalvária a vyhliadková terasa ( m n. m.)
⤏ Šachta Kingsbittner (790 m n. m.)
⤏ Vrchol Schultersbergu (802 m n. m.)
⤏ Sedlo nad obcou Lúčky (765 m n. m.)
⤏ Halda štôlne Nová Müntzer
⤏ Krásna vyhliadka nad prepadliskom Šturec (720 m n. m.)
⚠ V úseku Krásna vyhliadka Šturec – zvýšiť opatrnosť, nebezpečenstvo pádu!
⤏ Včelín Kalvária
⤏ Pomníky cisára Františka Lotrinského a jeho syna Leopolda (690 m n. m.)

Náučný chodník Kalvária – Šturec – SPOJKA 1

Dĺžka 550 m, prevýšenie 55 m,
min. výška 710 m n. m., max. výška 765 m n. m.
Trasa stredne náročná, čas 10 min.

Smer a priebeh trasy so zastaveniami:
⤏ Sedlo nad obcou Lúčky (765 m n. m.)
⤏ Tektonická porucha zlomu Šturec
⤏ Napojenie na zelenú trasu pri vodozádržných jazierkach (710 m n. m.)

Náučný chodník na Salaš Revolta

Dĺžka 1250 m, prevýšenie 90 m,
min. výška 655 m n. m., max. výška 745 m n. m.
Trasa stredne náročná, čas cca 25 min.

Smer a priebeh trasy so zastaveniami:
⤏ P1 – záchytné parkovisko: nad šachtou Ludovika (cca 655 m n. m.)
⤏ Salaš Revolta

Náučný chodník
na Salaš Revolta – SPOJKA 2

Dĺžka 250 m
Trasa stredne náročná, čas 5 min.

Odbočka z červenej na salaš

Náučný chodník na Staré Piargy

Dĺžka 1500 m, prevýšenie 90 m,
min. výška 655 m n. m., max. výška 845 m n. m.
Trasa stredne náročná, čas 30 min.

Smer a priebeh trasy so zastaveniami:
⤏ P1 – záchytné parkovisko nad šachtou Ludovika (cca 655 m n. m.)
⤏ Klopačka – bývalá správna budova šachty Mária
⤏ Kaplnka Panny Márie s bratskou pokladničkou
⤏ Pinga Teich (priemer 40 m, hĺbka 16 m)
⤏ Veľké prepadlisko (dĺžka približne 300 m, hĺbka 15 m)
⤏ Pozostatok ručne razenej šachty Kresanica (okno)
⤏ Roklina po ručne vydobytej žile Schrämen
⤏ Vetrací komín štôlne Václav a ústie neznámej štôlne
⤏ Otvorená dobývka na žile Schindler
⤏ Staré Piargy (Schaferei), pôvodná osada baníkov

Náučný chodník na Jarabicu

Dĺžka 1850 m, prevýšenie 283 m,
min. výška 655 m n. m., max. výška 938 m n. m.
Trasa stredne náročná, čas cca 50 min.

Smer a priebeh trasy so zastaveniami:
⤏ P1 – záchytné parkovisko: nad šachtou Ludovika (cca 655 m n. m.)
⤏ Klopačka – bývalá správna budova šachty Mária
⤏ Kaplnka Panny Márie s bratskou pokladničkou
⤏ Kríž pod Jarabicou z r. 1915 (755 m n. m.)
⤏ Pozostatky po banskej činnosti – pingy, haldy, ryhy, zavalené štôlne
⤏ Vrchol Jarabice Volle Henne (938 m n. m.)
Návrat po tej istej trase.

Všetky trasy našich náučných chodníkov prechádzajú rôznymi biotopmi – ihličnatými lesmi, zmiešanými lesmi aj pasienkami, čo vytvára mimoriadne vhodné podmienky na pozorovanie vtáctva. Táto ušľachtilá a vzrušujúca záľuba (bird watching), populárna najmä v Anglicku, si nachádza čoraz viac priaznivcov aj u nás na Slovensku. Čo všetko budeme okrem trpezlivosti potrebovať? Predovšetkým ďalekohľad a k nemu samozrejme aj zápisník! Ak máme možnosť, zoberieme si aj atlas vtákov, aby sme dokázali pozorované druhy na mieste identifikovať. Určite nás poteší, ak dokážeme rozpoznať aj zriedkavejší druh. Na Kalvárii môžme pozorovať lúčne aj stepné druhy, ako strnádka, strakoš, škovránok, stehlíky… Z mesta sem za vodou v „jazierkach“ občas priletia dážďovníky a belorítky. V blízkom lese zase žije niekoľko druhov ďatľa (malý, veľký, prostredný a bielochrbtý), kôrovníky, brhlíky, sýkorky, čížiky… Na jar nás upúta výnimočný spev drozda plavého. A ak budeme v lese tichúčko a budeme mať šťastie, možno natrafíme aj na jariabka hôrneho, ktorý sa stal predlohou povesti o Jarabici.

Náučný chodník Kalvária – Šturec

Začiatok trasy je – ako pri všetkých náučných chodníkoch Pod Jarabicou – na parkovisku. Smerovník navedie južným smerom na zelenú trasu. Po cca 300 metroch je odbočka z hlavnej trasy k Pamätníku obetiam banského nešťastia, s nápisom Všetkým baníkom, ktorých slnko života navždy zapadlo v mene slnka, symbolu zlata, bohatstva a slávy iných.

Vrátime sa na trasu a pokračujeme až na pasienky s vodozádržnými jazierkami v okolí Kalvárie.

Kostolík sv. Kríža bol postavený v roku 1734 a zrekonštruovaný v roku 2007.

Na vyvýšenine nad kostolíkom je vyhliadková terasa, z ktorej je výhľad na okolie mesta. Na južnej strane sa nám otvára panoráma Štiavnického pohoria.

Chodník z vyhliadkovej plošiny pokračuje západným smerom až na zalesnenom hrebeni Šturca (Schultersberg). Celou trasou nás budú sprevádzať stopy po baníckej činnosti (pingy, ryhy, haldy…). Ak ich chcete nájsť, musíte byť veľmi pozorní, lebo les a ostatná vegetácia ich z veľkej časti ukrývajú.

Šachta KINGSBITTNER

sa nachádza na žile SCHRÄMEN južne od prepadliska Šturec. Dosiaľ najstaršia zmienka o nej pochádza z roku 1583. Tak ako všetky šachty, až do prvého použitia pušného prachu na odstrel horniny (8. februára 1627 v Banskej Štiavnici) – a jeho rozšírenia do celého baníckeho sveta boli hĺbené ručne – pomocou želiezka a kladivka. Význam šachty Kingsbittner nebol veľký, nakoľko bola vyhĺbená v takej časti žilnej štruktúry, kde už dochádzalo ku „vykliňovaniu“ žíl. Možno ju preto pokladať skôr za prieskumnú šachtu.

Na východnom aj západnom svahu SCHULTERSBERGU bolo niekoľko podobných banských diel. V minulosti tu bola snaha aj o povrchové dobývanie tzv. otvoreným lomom hlavne na západnom svahu – od obce Lúčky. Zachovali sa správy aj o zbieraní balvanov kremeňa s obsahom zlata a striebra. Oproti šachte na západnom svahu je viditeľná otvorená ryha v skalnom masíve (tektonická porucha) – a v jej blízkosti niekoľko píng. Tieto pozostatky po banskej činnosti dosvedčujú, že tu intenzívne hľadali pokračovanie mohutnej žilovej štruktúry z oblasti ŠTURCA. Táto snaha pretrvala až do 90. rokov 20. storočia, keď sa na južnom pokračovaní žilného systému (1. žilný systém) realizoval vyhľadávací geologický prieskum v smernom rozsahu až po obec Bartošova Lehôtka. Snaha niekoľkých generácií baníkov a geológov nepriniesla očakávané výsledky, ktoré by opodstatnili ekonomicky efektívne dobývanie.

SCHULTERSBERG – kóta 802 m n. m.

Stojíme na okraji PREPADLISKA ŠTUREC s plošnou rozlohou 700 x 300 metrov a maximálnou hĺbkou 180 metrov – najväčšieho z prepadlísk nielen v oblasti kremnického rudného rajónu. Vznik prepadliska má súvislosť s tektonickými pochodmi v dávnej minulosti, ale aj s intenzívnou banskou činnosťou a zemetrasením v roku 1443. Podľa zachovanej legendy prepadlisko vzniklo zrútením sa poddolovaných horských masívov na baníkov, ktorí neuposlúchli príkaz pána hôr opustiť pracoviská v podzemí, kde pracovali počas Veľkých sviatkov (Turíce). V bani zahynulo najmenej 90 baníkov. Malo sa tak stať v roku 1443, keď bolo v Kremnici a širšom okolí zaznamenané zemetrasenie s epicentrom niekde pri Žiline. Z okraja prepadliska vidieť časť obce Kremnické Bane s Kostolom sv. Jána Krstiteľa na horizonte (Stred Európy), Ozdravovňu Slniečko, obytné domy (Kórea) a samotné prepadlisko Šturec. Z rozmerov prepadliska niektorí usudzujú, že banícka činnosť v tomto priestore sa začala už v 8. alebo 9. storočí. Aj keď tieto úvahy nie je možné doložiť relevantným nálezom, je viac ako pravdepodobné, že sa s banskou činnosťou začalo práve v Šturci okolo roku 1000.

KRÁSNA VYHLIADKA

Plošinka vo výške 720 metrov nad morom sa nachádza na západnom okraji stredného zrázu prepadliska Šturec. Odtiaľto sa ľudskému zraku naskytá niečo nevídané – možnosť vnímať tak ako vtáci – veľkosť celého priestoru, ktorý je výsledkom pôsobenia prírodných síl aj činnosti človeka. Na jeho dne sú viditeľné etáže lomu.

Povrchová ťažba väčšieho rozsahu sa tu realizovala v druhej polovici 20. storočia a skončila v roku 1992. Počas tisícročnej histórie baníctva v oblasti súčasnej Kremnice baníci vyťažili z útrob zeme okolo 100 ton zlata, z čoho pre bezprostredný úžitok zostalo sotva 50 ton. Primitívne technológie spracovania rudy zapríčinili veľké straty vzácneho kovu. Napriek tomu, že sa zo žíl kremnického rudného revíru vyťažilo veľké množstvo rudy, čo-to jej ešte zostalo najmä v priestore Šturca.

Okrem pohľadu na prepadlisko sa pred zrakom návštevníka otvára panoráma Kremnických vrchov a mesta: vidieť odtiaľto šachtu Ludovika, rodinné domy (pôvodne banícke) a všadeprítomnú prekrásnu prírodu. Množstvo ping, priehlbín, rýh a zrázov, okolo ktorých chodník prechádza, je pozostatkom intenzívnej banskej činnosti na žilách nachádzajúcich sa v podloží hlavných štruktúr (žila Schrämen, hlavná). Sú to tzv. katarínske žily, ktoré boli bohaté na výskyt voľného elektra (minerál zlata). Banské múzeum sa nachádza cca 300 m v smere do mesta po asfaltovej ceste.

POD HALDOU ŠTÔLNE NOVÁ MÜNTZER

Z členitého terénu, ktorým sa dosiaľ vinul náučný chodník, sa ocitneme v širokom údolí pod Jarabicou (Volle Henne). Tento terén vždy lákal baníkov. V snahe nájsť rudné žily tu razili štôlne a hĺbili šachty. Je tu množstvo ping, priehlbín, háld; najväčšia je halda zo štôlne Nová Müntzer.

Bohatstvo rudných žíl, z okrajov údolia otvorených štôlňami, ľahká prístupnosť a najmä viditeľné zlato boli dôvodom, prečo práve sem vodili Kremničania najvzácnejšie návštevy. Bolo to tak aj v roku 1751, keď Kremnicu navštívil sám cisár Ferdinand Lotrinský, manžel Márie Terézie a v roku 1764 aj ich syn Leopold. Obaja sfárali do štôlní a vlastnoručne si želiezkom a kladivkom vyrúbali kus zo zlatonosnej žily. Jeden takýto vzácny kameň je uchovaný v Múzeu mincí a medailí v Kremnici. Na kryštalickom kremeni je viditeľné zlato vo forme minerálu elektrum (65% zlata a 35% striebra). Baníci z úcty a vďaky, že sám cisár navštívil bane, tu dali postaviť pamätníky.

Mapa trás

Náučný chodník na Salaš Revolta

Začiatok oranžovej trasy na parkovisku Pod Jarabicou, dĺžka 1,25 km, čas 0:25 hod., prevýšenie 90 m. Salaš Revolta – rodinná farma tu ponúka vlastné výrobky z ovčieho a kravského mlieka.

Mapa trás

Náučný chodník na Staré Piargy

Náučným chodníkom prejdeme okolo Kaplnky Panny Márie a popri ruine bývalej klopačky po približne 100 metroch chôdze Kunešovskou cestou odbočíme na sever a svahom vystúpime k pinge Teich. Kráčame popri hornom okraji prepadliska na vydobytej žile Schrämen. Pinga, ku ktorej dôjdeme, je najväčšia v kremnickom rudnom revíre. Vznikla na dobývkach žíl Teich (Ø 40 m, hĺbka 16 m). Od pingy na sever pokračuje veľké prepadlisko (dĺžka okolo 300 m, hĺbka 15 m), ktoré vzniklo na vydobytej žile Schindler a žilníku Teich. Na jej hornom okraji sa vinie náučný chodník miernym svahom na sever. Dôjdeme na vrchol stúpania, z ktorého zostúpime klesajúcim hrebeňom smerom na východ. Potok, ku ktorému zostúpime, prekročíme, a po ľavom brehu pokračujeme smerom k prameňu. Za lučinou odbočíme doprava a hore svahom prídeme na niekdajšiu obecnú piargsku cestu. Piarg bola pôvodná usadlosť baníkov, predchodca dnešnej obce Kremnické Bane. Žiaľ, z osady zostali len ruiny. Do vyhnania nemeckého obyvateľstva v roku 1945 tu žilo 37 rodín. Opustené domy boli zbúrané v rokoch 1955 – 1960, viditeľné zostali len kamenné múriky, základy domov … a dožívajúce ovocné stromy (slivky, čerešne a orechy).

Mapa trás

Náučný chodník na Jarabicu

Po modrej značke z parkoviska popri Kaplnke Panny Márie stúpame až ku Krížu z roku 1915. V minulosti tadeto kráčali nemeckí baníci z Kunešova do Kremnice za prácou. Cesta (asi 4 kilometre) ani nebola taká dlhá, ako namáhavá; v lete – v zime, obutí len v drevákoch (klapódach), dvakrát denne prekonávali túto vzdialenosť s nemalým stúpaním. Obzvlášť ťažké to bolo po vyčerpávajúcej šichte (zachovala sa správa, že na ceste z práce tu zahynul úplne vysilený baník z Kunešova). Popri ceste môžeme ešte stále vidieť množstvo pozostatkov po banskej činnosti – pingy, haldy, ryhy aj zavalené štôlne.

Od kríža pokračujeme lúkami na vrchol Jarabice (Volle Henne, 938 m n. m). Výhľady na široké okolie (Malá a Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Žiarska kotlina, Vtáčnik, Štiavnické vrchy) sú čarovné. Je to jeden zo siedmich vrchov, medzi ktorými leží mesto Kremnica (Brezový vrch, Kremnický štós, Krahulský vrch, Trnovník, Jarabica, Kalvária, Šibeničný vrch).

Na vrchole trasa končí a vraciame sa na parkovisko po tej istej trase.

Mapa – Trasy náučných chodníkov

Náučný chodník Kalvária – Šturec
Náučný chodník na Salaš Revolta
Náučný chodník na Staré Piargy

ZDROJE FOTOGRAFIÍ:
Letecké fotografie z dronu: Martin Setnický
Súčasné fotografie: Ivan Čilík a archív MsL Kremnica
Historické fotografie: Archív MsL, Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene