- Územie mestských lesov
- Obchod a služby
- Certifikácia
- Fotogaléria
- Verejné obstarávanie
- Zverejňovanie
- Kontakty
- Aktuality
História
História kremnických mestských lesov sa začala písať už v XIV. storočí súčasne s históriou mesta Kremnica. 17. novembra 1328 udelil kráľ Karol Róbert z Anjou vtedajšej osade Cremnych Bana mestské privilégiá. Výsadná listina určila pomer mesta k štátnej moci, ku kráľovi a bola súčasne právnym podkladom mestského zriadenia a života. Kráľ Karol Róbert donačnou listinou daroval mestu dve míle zeme, čiže lesov, ktoré sa rozprestierali medzi terajším hornoveským, lúčanským, kunešovským chotárom a planinou Kremnického štósu.
V roku 1405 bola rozhodnutím palatína Mikuláša Gavu ustanovená komisia, ktorá mala vytýčiť dvojmíľovú vzdialenosť od Kremnice. Vzdialenosť dvoch míľ bola stanovená ako vzdialenosť medzi Martinom a Mošovcami. Členovia komisie mali k dispozícii povraz, ktorý idúc z Mošoviec do Martina vystierali po ceste. Takýchto úsekov vymedzených dĺžkou povrazu napočítali 92. Potom sa presunuli do Kremnice a vzdialenosť dvoch míľ od mesta smerom do Turca vymerali rovnakým postupom ako 92 násobok dĺžky povrazu. Znamená to, že z Kremnice vzdialenosť dvoch míľ siahala až za Hornú Štubňu.
Tým bol položený základ terajšieho lesného majetku mesta Kremnica. Počas celej histórie predstavitelia mesta presadzovali zásadu „budujme pre našich potomkov, lebo naši predkovia budovali pre nás“. Postupne mesto získalo ďalší majetok v katastroch obcí Štubnianske Teplice (1423), Sklené (1492), Horný a Dolný Turček (1525), Horná a Dolná Štubňa (1533), Háj a Čremošné (1569), Požehy (1880).
Nepriaznivé politické pomery priviedli mesto koncom XVI. storočia do hlbokej finančnej krízy. Bane prevzal štát a mestu poskytol pôžičku, ktorú od roku 1606 splácalo dodávkami dreva potrebnými pre bane.
Na správe lesov sa čoraz viac začal podieľať štát a v roku 1747 dosiahla jeho účasť 50% avšak vlastnícke práva neboli dotknuté. V roku 1750 bol utvorený lesný úrad, na čele ktorého stál banský riaditeľ a členmi rady boli v rovnakom pomere mestskí a štátni úradníci. Až do roku 1880 prebiehali medzi mestom a štátom kompetenčné a vlastnícke spory na hospodárenie na lesnom majetku.
V roku 1880 sa podarilo uzatvoriť zmluvu, na základe ktorej dostal erár 5000 katastrálnych jutár (2877 ha) lesov ako odstupné. Na druhej strane sa štát zriekol všetkých práv na lesy odovzdané mestu. Nasledovalo súdne vyznačenie nových hraníc mestského lesného majetku, ktoré bolo ukončené v októbri 1882. Mesto sa tak stalo neobmedzeným vlastníkom 17 855,2 k. j. (10 273,9 ha) lesa.
Drevo sa stalo vzácnou surovinou, vďaka ktorej sa úroveň života v meste začala zlepšovať. Obdobie I. svetovej vojny bolo obdobím prechodnej stagnácie, ale po roku 1920 nastal čas intenzívneho stavebného rozvoja. V rokoch 1931 až 1934 bol celý mestský pozemkový majetok zameraný a ohraničený. Hranice boli stabilizované hraničnými kopcami zo skál. Celkovo bolo postavených 3631 hraničných kopcov. Polygonálne zameranie hraníc bolo pripojené na katastrálnu a vojenskú trianguláciu.
Mesto malo svoju lesnú správu až do roku 1948, kedy podľa Zákona č. 312/1948 prevzal lesy štát. Dňa 7. novembra 1950 boli všetky lesy mesta Kremnica spolu s príslušnými budovami, technickým vybavením, inventárom i lesným personálom odovzdané do operatívnej správy národného podniku Československé štátne lesy. Lesný majetok bol v užívaní štátu až do roku 1992, kedy boli obnovené vlastnícke práva mesta. Uznesením Mestského zastupiteľstva zo dňa 14. septembra 1992 bol zriadený obecný podnik Mestský podnik lesov v Kremnici ako samostatný právny subjekt, ktorému bol zverený do obhospodarovania celý lesný majetok. Transformáciou obecného podniku Mestský podnik lesov v Kremnici vznikla 4.2.1994 terajšia spoločnosť Mestské lesy Kremnica, s.r.o., Kremnica a jej pripadla úloha zverený lesný majetok rozširovať, zveľaďovať a trvalo udržateľným spôsobom obhospodarovať.